1. Atentát na bicykle

13. července 2012 v 13:25 | Yummy^^ |  Oheň a vzduch
Prepáčte, ale lepší názov pre prvý "diel" mi nenapadol :D Tu je :)

"Lucy?" opýtala sa Marry Conorová dievčiny.
"Áno, pani Conorová?"
"Už sú tri štvrte na šesť. O chvíľu budem zatvárať. Môžeš ísť." milo oznámila staršia pani svojej pomocníčke.
"Ale pani Conorová, ešte treba dať do poriadku tieto knihy a usporiadať policu s detskými knihami." namietala Lucy, ktorej sa nechcelo nechať prácu na starú pani o to viac, ako sa jej nechcelo odísť z útulnej knižnice.
"Ach, Lucy, ty by si bola schopná stráviť celý život pri knihách, nemám pravdu?" opýtala sa.
"Už by si mala ísť a tie veci nechaj na mňa. A čo nestihnem, môžeš dokončiť v pondelok. Viem, že by si tu rada ostala, ale aj ty veľmi dobre vieš, že Leonard nemá rád, keď meškám." hovorila pani Conorová ďalej, aby mladá pomocníčka nezačala namietať.


"Áno, pani Conorová. Nebudem vás zdržiavať. Môžem si vziať tieto knihy?" opýtala sa a ukázala na malú kôpku na stole.
"Ale samozrejme." s úsmevom povedala stará pani.
"Ďakujem." povedala Lucy a strčila knihy do batoha.
"Zvládnete to bezo mňa?"
"Hovoríš, akoby to bolo niečo namáhavé. Čo ťažké môže byť na zatvorení knižnice? Viem, že by si mi rada pomohla, ale už si toho spravila viac než dosť. A aj ty potrebuješ ísť domov."
"Dovidenia a pozdravte Leo... teda pána Conora. V pondelok som tu znova o takom istom čase." povedala Lucy a otvorila dvere.
"Dovidenia, a pozdrav odovzdám." zavolala pani Conorová za Lucy. tá sa zhlboka nadýchla a vychutnávajúc si letné slnko, prešla cez ulicu. Tam sídlila miestna pošta. Podobne ako Lucy, tam za polovičný plat vypomáhal jej brat John Carter. Boli vlastne dvojčatá a obaja mali dvanásť rokov. Počas letných prázdnin sa rozhodli pre nejakú brigádu. Vlastne na to mali aj dôvod. Strávili tak menej času doma. Nemali radi domáce práce, ktorými ich matka vždy zásobila. Teda, vždy, keď boli doma. A tak sa dvojčatá rozhodli pre brigádu. Lucy, známa ako milovníčka kníh si vybrala knižnicu. dohodla sa s už staršou pani Conorovou, ktorej padlo veľmi vhod, že jej v knižnici niekto pomôže. John sa rozhodol pre poštu. Poštár Róbert mal veľmi rád mladé a šikovné deti, a tak bol Johnom nadšený. Denne dostal hŕbu listov, letákov a novín ktoré často nestíhal preberať. To padlo Johnovi vhod nielen preto, že mal veľmi obratné ruky, ale aj preto, že rád vedel, čo sa deje vo svete. A na to bola pošta ako stvorená. Pošta a knižnica stáli oproti, delila ich len cesta.
Dvojčatá končili presne o šiestej, a tak sa Lucy vybrala počkať na brata. A musela tam ísť ešte pre niečo. A síce, že tam s Johnom mali odložené bicykle. Bolo to bezpečnejšie.
Obaja mali čierne vlasy, nádherné modré oči a svetlú pokožku, ktorá v lete nadobudla krásnu farbu. Na svoj vek boli dosť vysoký, merali takmer sto osemdesiat centimetrov, čo bola na ich vek pozoruhodná výška. Po častom bicyklovaní mali vyšportovanú postavu, čo budilo dojem, že sú ešte vyšší.
Preto sa nečudujte, že museli mať veľké a drahé bicykle, na ktoré by sa skôr či neskôr niekto ulakomil.
Len čo Lucy došla k malej budove pošty, dvere sa otvorili a v nich stál John.
"Ahoj, máš kľúče?" opýtala sa Lucy len čo uvidela brata.
"Jasné, veď som sa ešte nenaučil otvárať zamknuté dvere bez nich." povedal a s úškrnom sa vybral k pivničným dverám. Zvrtol kľúčom, otvoril dvere a náhlil sa k bicyklom s Lucy v pätách.
"Ale nie," smutne povedal len čo došiel k bicyklom, "niekto nám prederavil preumatiky."

P.S.: Mám toho napísané viac, ale nechcelo sa mi už prepisovať :D
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.