List

15. července 2012 v 17:02 | Yummy^^ |  Oheň a vzduch
"John? Kto každý má kľúče od pivnice?" opýtala sa Lucy, ktorá skúmala zámku.
"Len Róbert. Hádam si nemyslíš, že to spravil on?"
"To si nemyslím. Pozri. Niekto dvere otváral pakľúčom. Zámka je poškodená."
"Asi si čítala priveľa detektívok, ale máš pravdu. Keď som odomykal dvere, kľúč sa voľnejšie pohyboval."
"Zamkni dvere a vráť Róbertovi kľúče. Radšej mu nehovor, čo sa stalo. Mám také tušenie, že to tak bude lepšie." povedala Lucy a vybrala bicykle z pivnice.
"Dobre." John nenamietal. Vrátil kľúč Róbertovi a už bol pri bicykloch, keď vtom...


"Lucy, John, máte tu list!" zakričal na dvojčatá Róbert.
"List?" dvojčatá sa na seba užasnuto pozreli. Nikdy nedostávali listy. A obe vedeli, že listy privážajú od ôsmej do dvanástej, a John by si ho bol všimol.
"Áno, list. Neviem, odkiaľ sa tu vzal, ale zrazu som ho zbadal na stole pri popolníku. Našťastie, práve včas, pretože som práve dofajčil cigaru a popol je ešte horúci." povedal a podal deťom obálku.
"Ďakujeme." prvá sa spamätala Lucy a ťahala brata k bicyklom.
"Aha, vidíš? Nie je tu adresa odosielateľa. Píše tu len 'Od strýka Henryho' a my predsa žiadneho strýka nemáme." začal John len čo Róbert odišiel.
"Celé je to akési čudné. Ale máš pravdu, nie. Rodičia nikdy nespomínali žiadneho strýka Henryho. No keď sa nad tím tak zamyslím, hovorili niekedy o niekom z našej rodiny?" dumala Lucy a pustila sa otvárať list.
"Čo to robíš? Veď ani neviem od koho ten list je. Čo ak je tam bomba?"
"Bomba? Pomiatol si sa? V takej tenkej obálke? Nie, braček, bomba tam určite nie je. A kto by sa už nás snažil zabiť?"
"Neviem." priznal John a podal obálku sestre.
"Pozri, je to len kus popísaného papiera." otvorila Lucy obálku a ukázala bratovi preložený papier.
"Mám ho otvoriť?" opýtala sa. No John len prikývol, pretože sa mu od napätia podlamovali kolená.
"Páni!" zvolali obaja naraz. Písmo na pergamene bolo až príliš úhľadné a písané bez jedinej chybičky.

Drahý John a Lucy,
ako prvé sa vám chcem ospravedlniť za stav vašich bicyklov. Veľmi ma to mrz, ale inak to nešlo. Len čo dočítate tento list, ktorý sa samočinne vznieti, budú v poriadku. Ale cez list vám azda nebudem vysvetľovať princíp mágie na diaľku. Začneme pekne od začiatku. Vaša matka, Juliet, vám o mne zrejme nič nepovedala. Ani sa jej nečudujem. Len pre vašu informáciu, som jej brat a váš strýko. Dôvod, pre aký vám zatajila moju existenciu by som vám rád vysvetlil osobne. Dúfam, že by vám nevadilo ak by ste ma navštívili v mojom dome v Londýne. Stačí, keď rodičom poviete niečo v tom zmysle, že chcete navštíviť svojho strýka Henryho v Londýne. ak sa nemýlim, nemali by namietať. Ale nehovorte im o bicykloch a tomto liste. Mohli by z toho vzniknúť problémy. Očakávam vás v priebehu budúceho týždňa.
Váš milovaný, strýko Henry.

"Pozýva nás do Londýna." akoby nič prehodila Lucy.
"Pozýva? Mne to ako pozvanie nepripadá. V tom liste je..." nedohovoril, pretože list začal horieť. Lucy ho s výkrikom pustila na zem. Zrazu zafúkal jemný vánok a niektoré horiace kúsky zavial ku kolesám bicyklov. Tie obklopilo tisíce malých červených iskierok. Trvalo to len pár sekúnd a v tom všetko zmizlo. Dokonca aj obálka, ktorá ležala na zemi. Deti s úžasom preskúmali bicykle. Na ich zdesenie i potešenie boli kolesá ako nové.
"Chcel som povedať," ozval ja John, "že v tom liste bolo niečo ako príkaz."
"Opýtame sa ich na ten Londýn?" prehodila Lucy.
"Myslíš, či navštívime strýka Henryho?"
"Nie, myslím, či navštívime miestny blázinec. Jasné že Londýn!"
"Veľmi vtipné. No s tím blázincom to nebol zlý nápad. Čo ak je to nejaký pomätenec?"
"Pochybujem." zamietla Johnove úvahy Lucy.
"A ešte stále si myslíš, že to nebola bomba?"
"Ach, ty máš nápady. Poďme už radšej domov. Určite je viac ako šesť." povedala Lucy a už sedela na bicykli.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.