Duben 2015

Deň ôsmy: Moje detstvo (+fotky)

24. dubna 2015 v 22:47 | Yummy^^ |  30 dní o mne (som ja len taký narcis :D)
Meow! ^^
Téma dnešného dňa je fantastická.
Kto by nemal čo povedať o svojom detstve?
Je jedno aké hrozné bolo, spomienky aj tak ostávajú.
A to moje bolo v dobrých podmienkach a skvelej rodine, nemám sa čo sa sťažovať.
Ale toto nie je beletrizovaný životopis a tak vytiahnem nejaké spomienky, priblížim čo som v tom čase robila vo svojom voľnom čase (bolo ho toľko ako je teraz povinností :D) a aký som mala pohľad na svet.
Lahoda.
Oh a ešte, budem sa sústrediť hlavne na detstvo asi do 6. roka svojho života, keď ešte Rasťo (mladší brat) nebol na svete.

Pod lupou

11. dubna 2015 v 3:04 | Yummy^^ |  Denníček
/pri článku sa odporúča zapnúť tento soundrack, ak sa chcete naozaj vžiť do mojej situácie :)/
Heeej, som mimo, okey? Life is Strange je silná hra a stačili mi 4 časti let's-playu aby som bola schopná napísať článok o druhej ráno. Vážnejší článok.
(Life is Strange je epizodická interaktívna dráma, v ktorej sa dej zameriava na Max Caulfieldovú, fotografickú študentku, ktorá zistí, že má schopnosť v akomkoľvek okamihu ovládať čas, čím dokáže zmeniť dôležité udalosti. Max sa po piatich rokoch vrátila do pôvodného mesta, nastúpila na novú školu a vyrovnáva sa so životom outsiderky, pričom rieši problémy okolia. Hra má úžasný príbeh (a to som len na začiatku) a silný soundtrack (už len ten pri prvej časti). Totálne ma odrovnala, a to ju ani sama nehrám.)
Možno sa vám to nebude páčiť, možno ste sa vzdali už pred tou dlhou zátvorkou. Ten blog pozná mnoho ľudí, aj z môjho okolia, ale nečíta ho. Ľudia majú vlastné problémy. Ale toto je môj blog, blog patriaci Alex a je jedno pod akou prezývkou sa kedy prezentujem. Za tie štyri roky pôsobenia v tomto zmätku by som mohla usporiadať svoje myšlienky v osobnejšom článku.

Vypni a budeš v pohode, ver mi!

8. dubna 2015 v 22:51 | Yummy^^ |  Hudba
Meow!^^
Momentálne si želám byť znova 6-ročnou Alexandrou, ktorá už vtedy vedela, že nechce vyrásť.
Ja nechcem písať monitor, nechcem robiť prijímačky, nechcem ísť na strednú, nechcem prísť na strednú týždeň neskôr, nechcem ešte 3 mesiace chodiť do školy ale hlavne nechcem ísť už 28. apríla na tú podžubanú súťaž!
Pozitívny prístup skrátka :D
Jediné v čo dúfam je, že sa mi nejakým zázrakom podarí spraviť monitor na 90% a nebudem sa musieť učiť ešte aj na prijímačky, čím sa dúfam zníši tá náhla záťaž zo všetkých strán.
Prečo nemôžem byť malé a nevinné dievčatko nič nevediace o svete?
No a taktiež si samozrejme totálne nie som istá výberom strednej školy, už sa síce nerozhodnem inak ale myslím že svoj výber rýchlo oľutujem - z každej strany počujem aká som sprostá že nechcem na gymko, že sa z tej zdravotnej potom neuživím, že z nej nemôžem ísť na vysokú (jedine ak by som si potom brala doučká)...
Kde ste boli doteraz?!
Po vojne je každý generál, keď som si to už vybrala, asi sa len ťažko rozhodnem na poslednú chvíľu inak.
*hlboký povzdych*
Ale aby sme sa vrátili k podstate článku, momentálne som ako drogovo závislý človek.
Nad vodou ma držia len Agraelove videá (a ten medojed ich solí denne v peknom počte) a ak nemám prístup k tomu, hudba.
Som v tak zúfalom stave, že som dokázala za jediný deň nájsť hádam 10 nových piesní do playlistu.
Prečo majú skvelí interpreti tak málo piesní?

Deň siedmy: V čo verím

7. dubna 2015 v 19:19 | Yummy^^ |  30 dní o mne (som ja len taký narcis :D)
Táto téma mi síce už po prečítaní prepenetrovala mozog k stene ale - poďme na to.
Meow! ^^
Tápam v neistých vodách a v hlave mi to žblnká naprázdno.
Nu začnime tým najčastejším spojením s vierou - náboženstvo.
Som kresťanka (gréko-katolícka cirkev) ale nie som si istá, či sa tak môžem označovať.
Viete, som na pochybách, ja ťažké pre takého mladého človeka odpovedať na tak zásadné otázky.
Nedokážem v niečo slepo veriť, a ako si mám podľa vás vybrať medzi evolúciou a Adamom?
Obe tieto tábory majú základy v istých "dôkazoch", ale sú pravdivé?
Nechcem zachádzať do konšpiračných teórií, avšak keď si to rozoberiete, každé presvedčenie o pravdivosti toho či toho tábora sa zakladá na viere.
Viere v pravdiovsť informácií, dôkazov či iných vecí, no nik nevie s úplnou presnosťou nič povedať.
A ja som niekde medzi, prikladám sa k obom teóriám a pritom k žiadnej.
Pretože nie som schopná niečomu veriť len tak slepo alebo sa zaoberať fylozofickými otázkami ohľadom svojich najhlších myšlienok, či Boh existuje alebo je Darwinova teória správna.
Jednoducho nie som schopná rozprávať na túto tému za seba.

Deň šiesty: Najkrajší darček

3. dubna 2015 v 13:43 | Yummy^^ |  30 dní o mne (som ja len taký narcis :D)
Meow! ^^
Tak toto je vskutku vynikajúca téma, naozaj.
Aby som sa tým nejako prehrýzla, čo sa týka dávania darčekov, darčeky darujem strašne rada.
Milujem, keď môžem niekomu spraviť radosť a to hlavne pri DIY darčekoch.
No absolútne nenávidím, keď si daný človek predtým niečo pýtal, ja mu to dám/spravím, on sa tvári že ho to teší a danú vec už nikdy neuvidím (tým myslím že ju nepoužíva, samozrejme :D).
Lenže tu sa dostávame k osobitnej téme zvanej "Akých ľudí neznášam" a to je, prosím pekne, na samostatný článok.
Ak to vezmeme z opačného konca, ako každý darčeky dostávam rada.
Veď kto by nie, však.
Ale štve ma, ak my ľudia dajú niečo, čo nechcem.
Nie som nevďačná, preboha to nie, ale tí ľudia vložia kopec peňazí do niečoho čo neocením a pritom ak by sa opýtali, poviem im len jednu vec, ktorá by ma potešila viac než to všetko čo zvyčajne dostanem.
Neviem v čom je problém, to je také ťažké sa opýtať, čo by daného človeka potešilo?
Nemusí byť každý darček prekvapenie, ak to prekvapenie má stať za kapustný hlúb.