Červenec 2015

Čo u Yummy ušami letí toto leto

26. července 2015 v 14:41 | Yummy^^ |  Hudba
Meow! ^^
Toto leto je kvôli všetkému, čo sa momentálne deje v mojom osobnom živote, revolučné.
Od konca posledného školského roka na základnej prešiel skoro mesiac a verte mi ak vám poviem, že sa moje zmýšľanie pomaly otáča o 180°.
A k celej tej situácii kde denne zisťujem, kto vlastne som, neodmysliteľne patrí hudba.
Nie sú to songy, ktoré by som počúvala non-stop a netvrdím o nich, že sa mi výnimočne páčia.
Ale každý z nich má svojich pár minút jedinečnej slávy v mojom usporadúvaní si myšlienok a to sa počíta.

Táto je taká letná, kľudná, presne na osamelé večery s vlastnými myšlienkami (a dnes sa mi výnimočne hodí k tomu chladnému počasiu :3).

DIY: Látkové náramky trochu inak

22. července 2015 v 22:44 | Yummy^^ |  Vlastné výtvory, na inšpiráciu
Meow! ^^
Vždy, keď som na podobné návody (1 2 3 4) narazila, neskutočne mi bolo ľúto, že nemám potrebný materiál.
Ono náramky by sa aj našli, ale látka chýbala.
No keď som sa raz v Kiku dostala k látkovým lepiacim páskam, hneď som vedela, ako ich využiť.


DIY: Choker/náhrdelník

15. července 2015 v 19:18 | Yummy^^ |  Vlastné výtvory, na inšpiráciu
Meow! :3
Tento článok sa zapíše do histórie, pretože je prvý s návodom odo mňa.
Ide o istý druh chokera alebo úzkeho náhrdelníka, neviem čo všetko možno za choker považovať a čo nie.
Ponúkam dve varianty, ale len čo sa týka materiálu, postup je (skoro) rovnaký.

Verzia 1.
x

Som mrcha? Minimálne k tomu mám dosť blízko

8. července 2015 v 23:11 | Yummy^^ |  Denníček
Meow!
Hej, ja viem že tých článok o mojich "problémoch" je tu ž viac než dosť, ale toto je tretí a myslím (dúfam!) že posledný.
Chcela by som sa vyjadriť k môjmu predošlému článku a uviesť veci na pravú mieru.
Pre jeho písaní som bola pod vplyvom emocií, ak to tak môžem nazvať.
Bola som pochopiteľne pre to všetko naštvaná, smutná a mierne šokovaná a tak som písala bez toho, aby som o tom nejako rozmýšľala.
Keď mi potom jedno z opisovaných dievčat na facebooku napísalo, že článok čítalo a prebehla medzi nami mierna výmena názorov, prečítala som si článok ešte raz a poriadne som sa nad tým zamyslela.

Kydala som tam na všetky štyri, ale úprimne som naštvaná bola asi len na dve z nich.
Hádzala som ich do jedného vraca, úplne automaticky, pričom som poznala isté fakty a vedela som, že tie zvyšné dve neboli také.
Zamyslela som sa nad každou jednou samostatne, prešla som si predošlé situácie, ako sa správali keď som s nimi bola sama...
A mala som chuť otrepať si hlavu o najbližšiu stenu, pretože som to v predošlom článku naozaj prehnala.
Nevravím že tie veci nie sú pravda, ale nie všetky a mnohé ostatné sú zveličené.

Tým ale nechcem povedať, že si o tých zvyšných dvoch dievčatách, na ktoré som kydala neprávom, myslím, že sú najúžasnejšie na svete.
Jedna z nich bola tá, ktorá mi písala na facebooku.
Ale keď som potom videla, čo o mne písala na svojom twittri...
A dokonca si ma tam aj blokla (nie že by som tam chodila veľmi často).

Takže?
Ja neviem.
Úprimne, netuším ako na tom som s tými zvyšnými dvoma, takže si o nich nevytváram žiadne hlúpe popletené predstavy.
Ak budú chcieť, vyjadria sa sami.
Ja som už ukázala, aká sprostá som bola (tým nechcem povedať nič o nich, nemôžem za to, že táto veta znie inak než len určená na moju osobu).
BTW: Čakajte DIY článok, pokúsim sa ho spracovať do zajtra, pretože v piatok ráno ideme do Kežmarku na festival remesiel a potom večer na nočný program v hrade, na čo sa strašne teším :3
Mačacie labky s vami!

Čas začať odznova?

1. července 2015 v 14:14 | Yummy^^ |  Denníček
Meow! :3
Heeej, ja viem že som sa dlho neozvala.
A je to moja chyba, aj keď sa mi pri tom všetkom akosi nechcelo na blog prispievať.
Vzala som si na starosť spraviť pre našu triedu rozlúčkové video, keď sme (boli) deviataci.
Tiež sme spripravovali program na Deň matiek a neskôr na koncert súkromne len pre žiakov.
Šli sme na výlet do Tatier - o tom by som mohla napísať samostatný článok, ale čo sa tam stalo je v podstate súkromná záležitosť a ja to radšej nebudem rozpitvávať na blogu.
Poviem len to, že to tri siedmačky, od ktorých to nik nečakal, prehnali s alkoholom.

Pripravovali sme sa na koniec šk. roka, pretože deviataci to rozhodne nemajú také ľahké, ako sa zdá.
Teda blbosť, oni to majú ľahké, len JA NIE.
Pretože ako taký neoficiálna predseda triedy som všetko musela riešiť, presvedčovať ľudí abo prišli na rozlúčkový večierok, aby sa spravil nejaký program, zháňala som materiál ako fotky či videá do rozlúčkového videa...
Dni, počas ktorých som v júni spala viac než 5 hodín môžem spočítať na prstoch jednej ruky.
Už nikdy nechcem mať na starosť celú triedu ľudí, ktorým je všetko úplne jedno a ak od nich niečo chcem, tvária sa, akoby som si všetky tie povinné akcie deviatakov vymyslela a chcela ich robiť za každú cenu.