Čas začať odznova?

1. července 2015 v 14:14 | Yummy^^ |  Denníček
Meow! :3
Heeej, ja viem že som sa dlho neozvala.
A je to moja chyba, aj keď sa mi pri tom všetkom akosi nechcelo na blog prispievať.
Vzala som si na starosť spraviť pre našu triedu rozlúčkové video, keď sme (boli) deviataci.
Tiež sme spripravovali program na Deň matiek a neskôr na koncert súkromne len pre žiakov.
Šli sme na výlet do Tatier - o tom by som mohla napísať samostatný článok, ale čo sa tam stalo je v podstate súkromná záležitosť a ja to radšej nebudem rozpitvávať na blogu.
Poviem len to, že to tri siedmačky, od ktorých to nik nečakal, prehnali s alkoholom.

Pripravovali sme sa na koniec šk. roka, pretože deviataci to rozhodne nemajú také ľahké, ako sa zdá.
Teda blbosť, oni to majú ľahké, len JA NIE.
Pretože ako taký neoficiálna predseda triedy som všetko musela riešiť, presvedčovať ľudí abo prišli na rozlúčkový večierok, aby sa spravil nejaký program, zháňala som materiál ako fotky či videá do rozlúčkového videa...
Dni, počas ktorých som v júni spala viac než 5 hodín môžem spočítať na prstoch jednej ruky.
Už nikdy nechcem mať na starosť celú triedu ľudí, ktorým je všetko úplne jedno a ak od nich niečo chcem, tvária sa, akoby som si všetky tie povinné akcie deviatakov vymyslela a chcela ich robiť za každú cenu.


A tá naša slávna patica o ktorej som písala TU?
Posledný mesiac som mala sto chutí poslať ich niekam a netváriť sa ako ich kamarátka.
Akonáhle som mala iný názor než ony (hlavne čo sa týka riadenia všetkých tých vecí okolo triedy) urazili sa, aj keď uraziť by som sa logicky mala skôr ja, že ma žiadna z nich nepodržala.
Bolo mi to totálne jedno, smiala som sa z ich správania.
Dobrá som im bola akurát, keď odo mňa niečo potrebovali, vo všetkých ostatných prípadoch ma ignorovali a ak som im nemohla pomôcť, vraždili ma pohľadom.
Naozaj nechápem, prečo sa napriek tomu všetkému tvárili ako kamarátky, pre každého by bolo lepšie povedať si pravdu.
Boli pre mňa muky chodiť posledný týždeň do školy, najmä 30. júna, keď sme šli po vysvečenie.
Dokonca sa rovno za mojim chrbtom pekne nahlas bavili o tom, ako si po škole vyrazia do cukrárne a na facebook hodili fotku kde sú všetky štyri s popisom skladajúcim sa z vety z môjho videa.
Pekne som sa pozhliadnutí tej fotky nasmiala.
Nech sa snažili o čokoľvek, naozaj musiať ísť proti mne štyri? Sú až také zúfalé? Cítim sa poctená.
Tiež som nechápala, keď v utotok všetci plakali. To ako vážne? Naozaj?
Ja som doma výskala od radosti, že sa nebudem musieť každý deň vídavať s tými stratenými existenciami.

(Rýchlosť násho internetu je ohromujúca. No čakať 80 dní som, našťastie, nemusela.)
Taktiež boli letné zľavy na Steame, čo je jeden z najznámejších internetových obchodov s hrami.
Nie som hráč ani nič podobné, ale mali tam Dishonored: Game of the Year Edition (t.j. hlavnú hru + všetky dodatky k nej, ktoré vyšli) za 8,49 €.
Ak sa dobre pamätám, dlho som sa nerozhodovala, či to kúpiť, alebo nie.
Odpoveď bola jasná, hru som si chcela zahrať odvtedy, čo som vážne začala premýšľať o cosplay-i na Slackjawa.
Najprv som to chcela cez Laca, lebo si bol spraviť účet v banke ale zľava platila len deň a on ho ešte nemal aktivovaný.
Tak som si na jeho odporúčanie (lebo to tak sám dosiaľ robil) šla kúpiť paysafecard za 10€ a...
Skrátka som prišla domov, kúpila si hru, dala ju stiahnuť (niečo okolo 20h) a pri hraní som stratila všetky slová.
Viete, nie som hráč, nedokážem hrať hry, kde musíte používať zbrane pretože na to som úplne ľavá, ale v Dishonored si môžeze vybrať aj takú cestu, že za celú hru nikoho nezabijete (rovnako tak v dodatkoch) a to sa mi neuveriteľne páčilo.
Tak pre info, momentálne som na poslednej misii z hlavnej hry a mám odohraných 35 hodín :D pričom normálny hráči prejdú celú hru asi za 20h.
(Som hrozná mrcha :D no ak by to akýmkoľvek spôsobom zničilo moje priateľstvo so Slackjawom, pochopiteľne to nespravím.)

No najlepšia vec bola, že som za čisté jednotky zo školy dostala knihu Závoj smutku :3
Ďakujem zástupkyni, že sa opýtala, akú knihu by som chcela.

Dnes v noci sa mi sníval pekne hnusný sen.
Laco havaroval na dodváke a keď som sa zobudila, musela som sa dlho presviedčať, že to sen naozaj bol.
Potom som niekomu vravela, že hrám Dishonored bez zabíjania ale niekedy mám chuť všetkých pozabíjať (wtf? :D).
No a nakoniec som bola niekde v podkroví s tými štyroma, boli sme na nejakom výlete (najhorší sen zo všetkých).

Inak mám celkom dosť DIY projektov ktoré by som mohla hodiť do článku, ale nemám po ruke fotťák a keď ho už po ruke mám, nechce sa mi.
Nechcem nič sľubovať, je vám hádam jasné že by som cez prázdniny chcela pridávať články no či sa mi bude chcieť, to je otázne.
Pokúsim sa aspoň obiehať spriatelené blogy, na tie by som si čas mohla nájsť (ak ma už úplne nezavrhli, čo by som sa nikomu nečudovala).

Mačacie labky s vami! ^^
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Alethea Alethea | Web | 1. července 2015 v 15:40 | Reagovat

V prvom rade musím vyjadriť svoj šok nad štedrosťou vašej školy čo sa týka kníh a faktom, že sa ťa opýtali, aká kniha by sa ti páčila. Wow :D Takto sa mi to páči! :D Potom daj vedieť aká tá kniha bola :) Z doctorovských som čítala zatiaľ iba tri, ale tak ozaj ma chytila len jedna z nich - Beautiful Chaos :)

Inak čo sa týka toho plakania na záver základky... To som nepochopila ani ja. Tiež som sa tešila, že jej bol koniec :D

2 Gréti Gréti | Web | 8. července 2015 v 20:46 | Reagovat

Yummy, toto nie je čierno biely filmový svet a ty nie si bezduchá oceľová hrdinka z atramentu neschopného autora. Verím ti, že si sa na nich dobre zasmiala avšak neverím, že to bol prejav šťastia. To je skôr ten typ smiechu, keď nezvládaš tlak a snažíš sa presvedčiť sama seba, že si v poriadku. Pravda je tá, že to bolí. Sklamanie z ľudí, o ktorých si si myslela, že sú ti blízky, nesmierne bolí. A bude to bolieť vždy, ledaže by sa tvoja amygdala rozhodla vzdať funkcie a ty si sa stala sociopatom. Môžeš to prijať teraz tak, ako to je, alebo môžeš naďalej bojovať proti veterným mlynom.
Ak by ti boli ukradnuté, teraz by si ich neriešila. Ak by ti boli tak veľmi ukradnuté, nikdy by si sa nerozčuľovala a nešla proti nim s detskými vyhrážkami typu "...netváriť sa ako ich kamarátka.". Nehovorila by si, že posledný deň, keď sa rozdávali vysvedčenia, bol príjemný ako klince z mučiarne. Nerozoberala by si ich fotku. A už vôbec by si sa nešla presvedčiť na FB, či v cukrárni boli a či o svojom výlete vytrúbia do sveta.
Mám s tým vlastné skúsenosti - dokonca mnohé (bola som to dieťa, ktoré sa nikdy dlho neudržalo v žiadnej partii). A napríklad aj teraz. Bol to môj prvý ročník na gympli - mnoho nových tvárí. Mnoho nových tvárí, ktorým som cez celý rok vysvetľovala všetko od fyziky po matematiku, pretože ničomu nerozumeli. A napokon ku koncu roka nikto nemal ani len v úvahe akokoľvek sa ma zastať. Zastať sa ma v úplne v najbanálnejších záležitostiach, drobnostiach, ktoré by si človek inak nevšimol. V niečom, čo pre teba v pohode urobí aj cudzinec, ktorého na ulici poklepkáš po ramene a poprosíš ho o pomoc. V podstate na týchto veciach v živote vôbec nezáleží. Ich jediná podstata spočíva v tom, že tu vidíš, ako sú ľudia ochotný venovať ti jedinú myšlienku. A ver mi, že mi to nebolo tak úplne jedno. V zásade ma to dostalo - ako facka, a to som s tými ľuďmi nemala vôbec nič spoločného (o kamarátstve sa tu nedalo hovoriť). A síce ma ľútosť prešla päť minút na to, ale bola tam. Nie to ešte hovoriť o kamarátkach, ktorým obetuješ svoj voľný čas a kúsok zo seba. Netvrdím, že máš nad nimi plakať (pfu! Kto je ochotný darovať svoje slzy nevďačníkom?). Len to skús vziať tak, ako to je. A ak sa tým nebudeš zaoberať a necháš to zo seba časom vyfučať ako vzduch z balónu, uvidíš, že ťa to čoskoro prejde. A budeš šťastnejšia, než by si to v sebe dusila a presviedčala sa o tom, že sa ťa to netýka :)
Čo sa týka toho plakania na konci roka. WUT? Ani ja som to nepochopila xD Ja som bola tá "sprostá krava", ktorá sa škerila ako mesiačik na hnoji a verejne vyhlasovala svoju arogantnú neschopnosť empatie voči uplakaným úbožiatkam. Pravdepodobne mali pocit, že sa ich život práve skončil xDDD A môj sa naopak práve začal na novej úrovni - vidina toho, že ma viac nebudú oberať o kyslík v tej istej miestnosti, ma robila nesmierne šťastnou :D
Dishonored. Koľko som o nej počula! je dobrá? :333

PS: Veľmi sa ospravedlňujem za svoju neaktivitu a že som ťa nenavštevovala. Len som si prechádzala akousi blogovou krízou, ktorú som sa napokon rozhodla vyriešiť sťahovaním. Pretože nechcem prísť o úžasných blogerov a kamarátov. Chýbala by si mi ty a tvoje články :333 Taktiež by som rada zostala spriatelencom :3 (Nemením na sebe ani obsahu blogu vôbec nič, mením len adresu :D) Takže odteraz ma nájdeš v tejto jaskyni:
nylamme.blog.cz
:3

3 Simona Gray Simona Gray | Web | 9. července 2015 v 9:56 | Reagovat

A toto je presne ten dôvod, prečo ja na väčšinu spolužiakov kašlem, dištancujem sa od všetkých aktivít a radšej si sedím v kúte so svojimi kamarátmi psychopatmi :D život na strednej je tak omnoho jednoduhší, a načo by som si zbytočne dvíhala tlak...? :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.